Menej stresov a elektrina poruke

Úspešný projekt market couplingu v strednej Európe napreduje, pracuje sa na rozšírení o Poľsko a Rumunsko
31.05.2013 / Marek Legéň
Keď nezainteresovaný laik začuje výraz market coupling, môže mu napadnúť synonymum španielska dedina. Prípadne pri hádaní, o čo ide, skúsi triafať odboku. Pre neznalých veci možno kandidát na príspevok do vedomostnej súťaže, pre energetikov už niekoľko rokov dôverne známe prepojenie trhov, ktoré uľahčuje obchodovanie s elektrinou. Dostupnejšia komodita, bezpečnejšie dodávky a menej stresu pre dodávateľov. To je výpočet časti prínosov integrácie českého a slovenského krátkodobého trhu s elektrinou, ku ktorému sa vlani pridružili Maďari. Energetické "rande" sa zrejme neskončí v trojke, zbližovať sa chcú aj ďalší. Aj keby sa nechceli, časom sa má celá Európska únia zísť v spoločnom trhovom košiari.
Výrazný krok vpred
Keď si chcel dodávateľ elektriny v minulosti deň pred fyzickou dodávkou dokúpiť chýbajúcu komoditu pre svojich odberateľov či predať skôr zazmluvnený prebytočný objem, musel sa spoľahnúť na kontakty a nájsť si protistranu na bilaterálny obchod. Väčšie "dobrodružstvo" ho čakalo v prípade, že obchodoval so zahraničím. Na prenos elektriny si totiž musel vopred zadovážiť cezhraničnú kapacitu, teda rezervovať miesto u prevádzkovateľa vysokonapäťových vedení Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), cez ktoré elektrina pretečie. Nebolo to zadarmo, vedenia majú obmedzenú kapacitu, a preto sa profily dražili vopred v aukciách. Bral ten, kto ponúkol viac. Aj bez toho, aby vedel, či a do akej miery nakúpený profil nakoniec v skutočnosti využije.
Všetky tieto starosti po prepojení krátkodobých trhov Slovenska a Česka odpadli. Stalo sa tak od septembra 2009. "Zavedenie trhu je v posledných rokoch najvýznamnejším krokom, ktorý sa popri liberalizácii trhu s elektrinou na Slovensku udial," hovorí o market couplingu Martin Ondko, konateľ alternatívneho dodávateľa energií Magna EA.
V rámci market couplingu sa prenosová kapacita obchoduje v jednom balíku so samotnou elektrinou, takzvaným implicitným spôsobom. "Odpadá každodenná stresová situácia vyvolávaná neistotami okolo dennej aukcie na cezhraničnú kapacitu," potvrdzuje Barbora Půlpánová, hovorkyňa koncernu ČEZ, ktorý dodáva elektrinu aj plyn slovenským zákazníkom prostredníctvom dcéry ČEZ Slovensko.
Efektívne využité kapacity
Dodávatelia elektriny si prepojenie krátkodobých trhov v strednej Európe, ktoré dáva priestor na zobchodovanie komodity deň pred skutočnou dodávkou spotrebiteľovi, zväčša chvália. Prispelo k významnému zvýšeniu likvidity na trhu a dostupnosti elektriny. Dodávateľom poskytuje väčšie možnosti zvoliť si obchodnú stratégiu.
Najmä tí menší sa dosť spoliehajú na krátkodobý trh. Fungujú tak, že dnes kúpia to, čo ich odberatelia zajtra spotrebujú. Ak sú ceny oproti dlhodobejším kontraktom podstatne nižšie, môžu z toho ťažiť a ponúknuť zákazníkom lacnejšiu elektrinu než konkurencia. Rizikom je, že nastať môže aj opačná situácia.
O fungovanie market couplingu SK-CZ-HU sa starajú príslušní organizátori krátkodobých trhov s elektrinou (OKTE, OTE a HUPX) v spolupráci s prevádzkovateľmi prenosových sústav (SEPS, ČEPS a MAVIR). Slovenská SEPS naďalej prideľuje cezhraničné kapacity na dlhodobej báze aukčným spôsobom. Čo zostane voľné, vyhradí sa na potreby market couplingu.
Prepojený trh pomáha efektívnejšie riadiť tok elektriny cez cezhraničné profily. Tým, že obchodníci si ich už nemusia zaobstarávať osobitne bez väzby na konkrétny obchod, odpadáva riziko prepadnutia. Pokiaľ zostane voľná kapacita z market couplingu (po uzatvorení obchodov s dodaním elektriny v konkrétnu hodinu nasledujúceho dňa), dá sa použiť na vnútrodenné obchody. Čiže na bilaterálny nákup/predaj elektriny na poslednú chvíľu - v rovnaký deň, ako dôjde k fyzickej dodávke.
Cenové zblíženie
Vďaka market couplingu sa stabilizovali a zblížili ceny elektriny na zúčastnených trhoch. Úvodné prepojenie Slovenska a Česka malo priaznivý vplyv najmä na slovenský trh, kde došlo k poklesu cien. "Opačne to bolo po pripojení Maďarska. Tam ceny významne klesli a u nás mierne vzrástli," približuje hovorca Západoslovenskej energetiky (ZSE) Ján Orlovský. Budapešť rozšírila slovensko-český market coupling od septembra 2012.
Obchodovanie prostredníctvom market couplingu generuje rovnakú cenu pre všetky zúčastnené trhové oblasti. Až do momentu, kým sú k dispozícii voľné cezhraničné kapacity. "Cena denného trhu, ktorá sa na tejto platforme každodenne tvorí, je objektívna a transparentná, používaná v niektorých kontraktoch ako cenová referencia," tvrdí hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky (SSE) Jana Bolibruchová.
Market coupling okresal náklady dodávateľov na manažovanie portfólia elektriny, núka sa im komfortná možnosť minimalizácie vlastnej odchýlky. A čo z toho majú koncoví spotrebitelia? "Každé zníženie na konci dňa pocítia zákazníci," tvrdí J. Orlovský. Podľa hovorkyne Východoslovenskej energetiky Andrey Danihelovej môže obchodovanie prostredníctvom market couplingu prinášať určité výhody koncovým odberateľom v prípade, že ich zazmluvnené množstvo je sčasti fixované za výslednú cenu krátkodobého zúčtovacieho trhu.
Negatíva a riziká
Napriek nesporným prínosom si obchodníci nemaľujú market coupling len naružovo. Zástupcovia dodávateľov pridávajú aj zopár potenciálnych nevýhod. Negatívny vývoj na trhu zúčastnenej krajiny, neočakávané výkyvy v dopyte alebo ponuke po elektrine môžu ovplyvniť cenovú úroveň výsledných oblastných cien ostatných účastníkov.
Riziko so sebou nesie aj obmedzenie cezhraničných prenosov, ktoré vyústi do rozpojenia trhov (market decoupling). "Dôsledkom sú rozdielne výsledné ceny v hodinách na jednotlivých zúčtovacích trhoch. Toto môže byť spôsobené najmä výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorých produkcia je ovplyvňovaná poveternostnými podmienkami," zdôrazňuje A. Danihelová. Občasné rozdelenia trhov varujú, musia sa preto spájať nielen obchodne, ale aj technicky. "Kritériom spojenia trhov je prenosová kapacita a tá je nie vždy dostatočná," konštatuje M. Ondko.
J. Bolibruchová zo SSE upozorňuje, že zjednodušenie cezhraničného obchodovania môže na trh prilákať v oveľa vyššej miere aj špekulatívny kapitál a zapríčiniť tak väčšiu volatilitu trhu. "To môže v určitých špecifických situáciách spôsobiť krach niektorých riskujúcich obchodníkov," dodáva zástupkyňa SSE.
Klopú Poliaci a Rumuni
Prepojenie slovenského, českého a maďarského trhu sa vníma ako významný krok k vytvoreniu jednotného európskeho trhu s elektrinou. Ambícia Bruselu dospieť k nemu do roku 2014 zostane pravdepodobne nenaplnená. Cieľom je integrovať národné trhy s elektrinou, ktoré EÚ zlúčila do niekoľkých regionálnych celkov, a posilniť tak bezpečnosť a dostupnosť dodávok. No nie všetky krajiny sa na takúto integráciu stihnú pripraviť vo vytýčenom termíne. Dôvodov je viacero, napríklad vlečúca sa liberalizácia niektorých trhov.
Zladenie obchodu naprieč Európou komplikujú aj takzvané úzke hrdlá pri prenose elektriny. Známym prípadom sú veterné parky na severe Nemecka, z ktorých sa elektrina zvykne valiť smerom na juh krajiny okľukou cez okolité štáty. Dôvodom je, že Nemci majú nedostatočne rozvinutú vnútroštátnu rozvodnú sieť, čo pri prednostnom výkupe elektriny z vetra alebo slnka spôsobuje výkyvy v susedných sústavách. Investovať do vedení potrebuje aj Slovensko. Zvýšiť kapacitu si žiada najmä cezhraničné prepojenie do Maďarska, čo si vytýčila aj vláda vo svojom programe.
Market coupling v strednej Európe na rozdiel od bruselských ambícií napreduje pevnejším krokom, najnovšie sa k nemu chcú pridať Poliaci a Rumuni. "Cenové hladiny na týchto trhoch sú nižšie, tak by to mohlo priniesť zníženie ceny v celom market coupling regióne," nazdáva sa J. Orlovský. Regulačné autority, prevádzkovatelia prenosových sietí a organizátori dotknutých trhov diskutovali o rozšírení koncom januára. "Strany sa dohodli na spoločnom projekte, ktorý posúdi možné varianty a vyberie najvhodnejšiu a najefektívnejšiu formu integrácie trhov," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
V prípade Varšavy aj Bukurešti treba rozlúsknuť nejaký ten oriešok. Napríklad poľský trh s elektrinou je už prepojený so severskými krajinami. Otázka teda je, akú prioritu by mala ďalšia integrácia v stredoeurópskom priestore. Pri Rumunsku sa riešia aj technické detaily, ktoré súvisia s odlišným časovým pásmom.
________________________________________
Článok vyšiel v TREND 21/2013 ako súčasť špeciálu TREND +Výzvy v energetike.

Partner projektu: spoločnosť sféra, a.s.

Celý článok: Menej stresov a elektrina poruke 1                   359 kB   

                       Menej stresov a elektrina poruke 2                    452 kB

/Zdroj: Trend 21/2013, Trend + výzvy v energetike/