Prieskum: Výmena dát v energetike je neprehľadná a zložitá

Aké problémy považujú účastníci trhu za najväčšie pri výmene údajov a v čom môže digitalizácia pomôcť?

Obrázok: Sféra

Dáta zohrávajú dôležitú úlohu v energetike a s prichádzajúcou digitalizáciou sa ich význam ešte viac zvýši. Sú dôležité pre reguláciu a vyrovnávanie sústav, plánovanie výroby elektriny, odhadovanie spotreby v krátkodobej a dlhodobej budúcnosti, či pri určovaní výšky platby za spotrebovanú elektrinu.

Nutnosť poskytovania dát vyplýva aj z veľkého množstva predpisov. “Nenápadne pribúdajú paragrafy, za ktorými sa ukrývajú rôzne povinnosti účastníkov trhu na odovzdávanie dát iným subjektom a inštitúciam. Výmena dát je v súčasnosti veľmi neprehľadná,” uviedol Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja spoločnosti Sféra vo svojej prezentácii o dátovej výmene v energetike v rámci konferencie portálu eFocus "Smart metering/smart grid: Transformácia energetiky. Nové výzvy 2020+".

Spoločnosť Sféra realizovala prieskum o názoroch na výmenu dát medzi jednotlivými účastníkmi trhu – výrobcami, distribútormi, dodávateľmi, spotrebiteľmi. Výmenu dát a procesy v elektroenergetike považujú účastníci trhu za zbytočne zložité, pričom tento problém najviac trápi výrobcov (84 %).

Za menší problém to považujú distribučné spoločnosti. “Tieto subjekty sú prirodzene pri zdroji dát a disponujú väčšími prostriedkami, aby dokázali automatizovať procesy aj v náročnom prostredí,” objasňuje L. Láznička.

Rovnaké dáta viacerým subjektom v rôznom formáte

Účastníkov elektroenergetického trhu ťaží najmä nutnosť poskytovania rovnakých dát viacerým subjektom. Navyše sa pridáva dodatočná komplikovanosť v dôsledku používania rôznych komunikačných kanálov, vrátane pretrvávajúceho používania klasickej pošty.

“Informácia sa zadáva napríklad do excelu a posiela v takomto formáte inštitúcii. Iný subjekt však vyžaduje rovnaké číslo v inom formáte a zasielanie e-mailom. Ďalšia inštitúcia žiada možno podobný súbor, ale vyžaduje zaslanie webovou službou. Niektoré inštitúcie nútia k manuálnemu prihlasovaniu sa na internetový portál a zadanie daného údaju.” 

Z prieskumu vyplynulo (link na prezentáciu nájdete v druhej časti článku), že respondenti by privítali centrálne miesto na vybavenie kompletnej agendy, kde by mohli údaje odovzdávať aj získavať. Jedným z podnetov je aj odstránenie dvojitých tokov dát. Táto snaha existuje pri komunikácii štátu s občanmi. Ak človek už raz odovzdá nejaké údaje úradom, tieto by si ich mali medzi sebou vymeniť a nepožadovať znova. “Prečo by niečo podobné nemohlo fungovať v energetike?” kladie si otázku L. Láznička.

Štandardizácia procesov aj v praxi

Účastníci energetického trhu by pri výmene dát a vybavovaní agendy radi vylepšili aj štandardizáciu procesov. Hoci na papieri existuje harmonizovaná technická špecifikácia pri výmene dát, prax je často iná.

V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:
• prečo je problémom štandardizácia komunikácie medzi dodávateľom a odberateľom
• čo by privítali účastníci trhu s elektrinou aj plynom
• ako by sa mohla odstrániť administratívna záťaž prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav
• ako by sa dodávatelia energií mohli vysporiadať s tzv. špekulatívnymi odberateľmi
• prečo tlak na spracovanie dát ešte viac vzrastie a čo môže byť riešením pre všetky subjekty

“Napríklad na úrovni miestnych distribučných sústav táto špecifikácia nemá žiadny dosah a procesy fungujú neštandardným spôsobom,” ozrejmuje zástupca spoločnosti realizujúcej prieskum.

Ako jeden z problémov vidí aj chýbajúcu štandardizáciu komunikácie medzi dodávateľmi a odberateľmi. Spotrebitelia napríklad zbierajú dáta pre monitorovací systém v oblasti energetickej efektívnosti, no táto výmena stále často nie je elektronická, čo komplikuje ďalšie spracovanie dát.

Prieskum analyzoval aj existujúce procesy, ktoré respondenti považujú za problematické alebo príliš zložité. Účastníci trhu s elektrinou a plynom by privítali zjednotenie výmeny dát pre obe komodity.

Medzi želané zmeny patrí aj umožnenie automatizovanej výmeny dát s niektorými inštitúciami, ktorá dnes často prebieha manuálne. Napríklad dátové toky medzi miestnou, regionálnou distribučnou sústavou a prevádzkovateľom prenosovej sústavy.

“Centralizácia výpočtov je príklad, kde by to mohlo fungovať úplne automatizovane na pozadí, pričom by sa odbúrala administratívna záťaž napríklad pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav,” myslí si L. Láznička.

Dodávateľov energií trápia aj tzv. špekulatívni odberatelia. Ide o spotrebiteľov účelovo meniacich dodávateľa, pričom po sebe zanechávajú dlhy za nezaplatené účty. Riešením by mal byť postup, kedy pri zmene dodávateľa by nastalo upozornenie, prípadne zamedzenie zmeny dodávateľa pred vysporiadaním záväzkov.

Účastníci trhu upozorňujú aj na ochranu údajov obsahujúcich citlivé obchodné dáta a súkromné údaje osôb.

Centrálny dátový hub

Množstvo dát a subjektov narábajúcich s nimi vzrastie ešte viac po integrovaní nových služieb, ako sú agregácia, flexibilita, akumulácia, či nabíjanie. Tu všade sú potrebné dáta. Ako sa už v súčasnosti komplikovaná sieť dátovej výmeny vysporiada s týmto tlakom?

Podľa L. Lázničku by riešením mohla byť centrálna digitálna platforma, teda akýsi dátový hub, cez ktorý by všetci účastníci trhu aj inštitúcie komunikovali.

Toto centrum následne zabezpečí ďalšiu zložitú komunikáciu na pozadí. Účastníci trhu aj inštitúcie zadávajú a získavajú údaje na jednom mieste. Zároveň je tu možné vybaviť všetku súvisiacu agendu, od zmeny rezervovanej kapacity až po zmenu dodávateľa.

Základom je register odberných a odovzdávacích miest, obsahujúci súvisiace technické, obchodné a namerané údaje. Dátové huby dokážu poskytnúť aj ďalšiu pridanú hodnotu – vedia dáta agregovať, poskytovať fakturačné podklady, reporty, štatistiky, či notifikovať účastníkov trhu o správnosti procesu.

“Slovensku je najbližší hybridný model dátového hubu, kombinujúci centralizovaný a decentralizovaný prístup. V závislosti od konkrétnej požiadavky túto vybaví buď samostatne a využije k tomu centrálnu databázu, alebo požiadavku presmeruje na príslušný zdrojový systém. Je to vhodný model aj v prípade, keby dátový hub nabiehal postupne a bolo by možné takto po častiach centralizovať jednotlivé procesy,” myslí si L. Láznička.

Článok si môžete prečítať na stránkach energie-portal.sk